Určite to poznáte. Keď robíte niečo "len tak", tak sa to na sto percent podarí. Keď sa čo najviac snažíte, tak to nejde a nejde. Teda aspoň mne sa to stáva veľmi často. A pri pečení obzvlášť. Keď pečiem "len tak", narýchlo, od oka, tak to vyjde super. Keď pečiem niečo na oslavu, alebo ako darček (alebo na blog), všetko mám pripravené, suroviny na správnej teplote, atd., tak sa s tým natrápim a aj tak výsledok nie je taký ako by som chcela.
Minulý rok som išla robiť tortu pre moju neter k narodeninám. Chutila jej moja mrkvová torta, tak som jej išla urobiť mrkvovú tortu, ale samozrejme inú, nech je zmena. Skončila v koši. Ďalšia bola čokoládová torta s plnkou z mascarpone a bielej čokolády - dopadla katastrofálne. Nakoniec som jej urobila tortu, ktorú robievam vždy, ovocnú tortu z piškót, pretože som už na inú nemala čas.
Je pravda, že s tortami nemám veľa skúseností. Robievala som pravidelne len našu tzv. Parížku tortu a moju už spomínanú ovocnú, ktorú som sama zostavila z piškót, ovocného krému z mojej obľúbenej knihy od Ľudmily Dullovej-Horeckej a ovocia podľa sezóny. Teraz chcem robiť torty aj iné, hoci, u nás také obľúbené "motív torty" u mňa určite nenájdete.
V januári som robila tortu mojej kamarátke k narodeninám. Úmysel bol čokoládové cesto, biely krém a sezónne ovocie. Vybrala som brusnice (americké pestované cranberries - dostať v Bille). Cesto vyšlo na tretíkrát, plnka na druhý. Horor. Najprv som urobila korpus úplne obyčajný piškótový, ale nebolo to to, čo som chcela, bol veľmi mäkký, veľmi 'nadýchaný'. Išla som na zahraničné cesto. Chocolate cake od Donny Hay (ktorú inak zbožňujem) sa mi v strede zdvíhal ako sopka a po vybratí z formy rozpadal. (Závisí to aj od toho, že máme iné ingrediencie. Keď som varila niečo naše v zahraničí, tak to nikdy nebolo také ako doma.) Na tretí pokus vyšiel korpus od našej cukrárky Jozefíny Zaukolcovej. Je vynikajúci chuťovo a má presne takú konzistenciu akú som chcela.
Plnka? Ďalšia výzva. Nemám rada čisto maslové plnky, plnka typu maslo+cukor+nejaká príchuť nemá u mňa šancu. Keď jem tortu s takou plnkou, tak plnku vyradím na okraj taniera a jem len cesto :)
Chcela som teraz plnku čisto bielu, tak som ju robila z mascarpone, ale keďže tam išlo aj maslo, bola nejaká nažltnutá (mimochodom, čítala som, že do masla sa pridáva farbivo z karotky, aby sme si mysleli, že to tmavšie maslo je lepšie). Ak chceme plnku čisto bielu, tak sa má do nej pridať na špičku noža modrej farby. Mne namiesto bielej plnky vznikla plnka BLEDUČKOZELENÁ!!! Zrejme sa mi zmiešalo to žlté karotkové farbivo s modrým a vznikla tak zelená. Pekná síce, ale nevhodná k mojim cranberries.
Nemala som už mascarpone, tak ďalsím pokusom bola tzv. "Italian meringue" plnka. Pamätám si, že naša mama šľahala na plnku vajcia nad parou, ale bohužiaľ tento recept v jej receptovej knižke nie je. Určite to muselo byť niečo podobné ako sú tieto "meringue" plnky.
"Meringue" plnky existujú dve: tzv. SMBC - Swiss meringue buttercream - tá sa robí tak, že sa vyšľahajú bielky s cukrom nad parou a pridá sa do toho maslo. Pri Italian meringue buttercream - IMBC, sa vyšľahajú bielky a pridá sa do nich horúci sirup uvarený z vody a cukru a nakoniec maslo. Samozrejme, existuje veľa receptov aj trochu rozdielne postupy na to, ako ho robiť. Keď som raz robila kurz, tam ho robili tak, že sa nechali bielky po pridaní sirupu úplne vychladnúť, pričom sa to stále šľahalo, inde (vrátane slávnej Marthy Stewart) sa hovorí, že to vychladnúť nemusí. Ja som zvolila strednú cestu a mala som to "takmer vychladnuté".
Torta nakoniec dopadla dobre, aj keď, ja som nebola úplne spokojná s jej výzorom, ale teda prerábať sa mi ju už naozaj nechcelo..
