Černicový mandľový koláč

Nedávno som dostala od jednej čitateľky krásny e-mail, ktorý okrem toho, že ma veľmi potešil, tak ma 'upozornil', že som už dávno nič na blog nepridala. Fakt je, že som takmer 5 mesiacov nemala fotoaparát. Teraz už mám, nový, ale zatiaľ som ho ešte nevybalila z krabice... ale veľmi sa už na neho teším.

Dnes, ako som sa 'hrabala' v počítači, tak som našla fotky, ktoré som urobila ešte v septembri. Samozrejme, moja stará neresť - že som niečo upiekla a potom zapatrošila/zabudla recept spôsobila, že som ho nemohla uverejniť. No ale dala som sa do pátrania a recept som našla. 

Jedná sa o koláč k poobedňajšej káve, výborný, šťavnatý, neodolateľný. Určite dobrý i s iným ovocím. Treba len vyskúšať.

Na rozlúčku s letom - zmrzlinová torta.

Scroll down for recipe in English

Svoje predsavzatie napisať aspoň jeden príspevok za týždeň sa mi nedarí dodržať. Stále je to skôr jeden príspevok za mesiac. Sama neviem prečo, pretože pečiem... asi to bude frustrácia z fotografovania, asi nemám talent, lebo sa mi stále nedarí tak ako by som chcela. No ale čo už, budete sa musieť s tým zmieriť.. teda vlastne ja sa budem musieť s tym zmieriť, haha

Robíte doma zmrzlinu? Ja občas robím sorbety. Nemám totiž stroj a ten ktorý chcem je taký drahý, že myslím, že sa mi to neoplatí. Hoci domáce je domáce, pravda. Výhodou je, že v dnešnej dobe sa už zmrzlina robí aj bez vajec, bez varenia, bez miešania, zmrazením takmer hocičoho, 'najlepšia' sa mi zdá tá verzia zmrazeného a rozmixovaného banána.

Tentokrát som na 'rozlúčku s letom' urobila zmrzlinovú tortu. Použila som moje obľúbené mascarpone (áno, už zase ;)) a ovocie: posledné jesenné maliny a černice. Na korpus som použila Oreo, ale ak ich nemáte radi, môžete samozrejme použiť aj iné kakaové keksy.

Úplne najlepšie je, keď niečo robíte "od oka" a za nejaký čas, keď idete recept uverejňovať tak ho zabudnete. No snáď sa trafím ;)

Black(berry) beauty - Čokoládový tart s černicami

Scroll down for recipe in English 

30.augusta zomrel známy írsky básnik, laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 1995, Seamus Heaney. Bohužiaľ, nič z jeho tvorby nebolo preložené do slovenčiny. Jednou z jeho krásnych básní je aj Blackberry picking (Zbieranie černíc). Tu je otvárancia časť z nej:

Blackberry Picking 

Late August, given heavy rain and sun

For a full week, the blackberries would ripen.

At first, just one, a glossy purple clot

Among others, red, green, hard as a knot.

You ate that first one and its flesh was sweet

Like thickened wine: summer's blood was in it

Leaving stains upon the tongue and lust for 

Picking.

Moje krásne tmavé černice (ostružiny) - osobne nazbierané - som tentokrát použila netradične - uložené na povrchu tartu z tmavého čokoládového ganache. Tak lahodné a pritom tak jednoduché.

'Ganache au chocolat' je krém, robený zo smotany a čokolády. Prvýkrát bol vyrobený v parížskej patisserii 'Siraudin' v roku 1850. Názov krému údajne vznikol ako dôsledok nehody, keď učeň omylom vylial horúce mlieko do čokolády a jeho šéf ho nazval "ganache", čo vo francúžtine znamená niečo ako hlupák alebo chumaj. Keď sa ukázalo, že tá zmes je veľmi dobrá, dostal krém názov ganache. 

Podľa toho, na čo je krém určený, používame rozdielny pomer smotany a čokolády a môžeme ho dochutiť alkoholom, vanilkou alebo ovocím. Na plnenie torty použijeme pomer smotany a čokolády 1:1 a pridáme aj kúsok masla (asi 30g na 100g čokolády). Na plnenie praliniek je pomer 2:1, na tortovú glazúru 3:1. 

Na ganache bezpodmienečne použijeme kvalitnú čokoládu, napr. Lindt Excellence, s obsahom kakaa minimálne 70%. Smotana musí byť čerstvá(nie UHT) s obsahom tuku minimálne 30%.

Smotanu zohrejeme na 85°C (nesmie vrieť!)a zalejeme ňou nasekanú čokoládu (čokoládu nehádžeme do smotany!). Zmes jemne miešame metličkou, kým sa čokoláda nerozpustí a zmes nezhustne. Necháme vychladiť. Ak ganache použijeme na plnenie torty, tak ho po vychladení pred použitím môžeme krátko prešľahať mixérom.

Clafou-čo? - Černicovy clafoutis

Clafoutis som prvýkrát našla v časopise Dobré jedlo niekedy v lete minulého roku. Hned som ho vyskúšala a aj sa do neho zamilovala. Musela som ale vysvetľovať, že to nie je koláč, ale skôr čosi ako nákyp a že "taký má byť". Videla som totiž pochybnosti na tvárach tých, ktorým som ho ponúkla. Vzhľad koláča, ale nezvyklá konzistencia, podobná crème brûlée. Trvala som na tom, že sa to je rovno z formy a teplé. A ešte k tomu ten názov. 

Klafu - čo?

Clafoutis je dezert francúzskych starých mám. Ľahučké cesto plné ovocia - najčastejšie čerešní. Tie klasické repecty sú s nevykôstkovanými čerešňami. Vraj to dodáva dezertu lepšiu aromu a šťava z čerešní nevytečie do cesta, ktoré je aj tak dosť vlhké. Pochádza z kraja Limousin, kde každá rodina vlastní svoj jedinečný recept.

Robí z vajec, mlieka - prípadne smotany, cukru a múky (alebo kukuričného škrobu). Čo je v mojom clafotis iné je to, že som použila marcipán. Ladí vynikajúco s kyselkavými (záhradnými) černicami, ktoré som tentokrát použila namiesto tradičných čerešní. Samozrejme môžete použiť akékoľvek ovocie, ktoré máte práve po ruke.